Oldrich Benda

Na katedru teoretickej a experimentálnej elektrotechniky SVŠT nastúpil ako asistent v roku 1949. Prof. (1963), DrSc. (1968). Bol prvý profesor Elektrotechnickej fakulty (EF), ktorý vzišiel z vlastných zdrojov. Prodekan EF pre vedu a výskum (1953-1962), prorektor SVŠT pre vedu a výskum (1956-1958), vedúci Katedry teoretickej a experimentálnej elektrotechniky (1970-1983), hosťujúci profesor na Technickej univerzite Eidhoven v Holandsku (1970-1971), kde prednášal Fermagnetizmus a súčasne viedol výskum orientovaný na šírenie laserových lúčov v turbulentnej atmosfére. Vyriešil Balistický wattsekundometer na priame meranie energie dodanej do zvaru u obrovských zváracích lisov v impulznom režime. Publikoval vyše 220 prác, z toho 100 vedeckých, autor 6 vysokoškolských učebných textov. Prednášal v Japonsku, USA, Kanade, Franzúzsku, Španielsku, Sovietskom zväze, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Bulharsku, NSR, NDR, Rakúsku a Taliansku. Za súbor prác z aplikovaného magnetizmu, venovaných technológii, konštrukcii a teoretickej analýze vlastnosti feritovaných jadier a tenkých feromagnetických vrstiev pre pamäti počítačov sa stal v roku 1968 spolu s akademikom Ľudovítom Kneppom laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda za vedu. Stal sa držiteľom Zlatej Stodolovej medaily SAV, Striebornej medaily za zásluhy o vedu a ľudstvo ČSAV, Zlatej medaily SAV za spojenie vedy s paxou, Zlatej medaily SVŠT, Zlatej medaily MMF UK. Zo zahraničných vyznamenaní odbržal Čestný doktorát Moskovského energetického inštitútu, Medailu profesora Požaryskiego Towarišštva elektrikov Poľskich, Medailu rektora TU Ilmenau, Zlatú Křižikovu medailu rektora ČVUT a Medailu rektora University of Kanazawa.